Jedným zo základných znakov stredovekého mesta bolo jeho opevnenie. To chránilo obyvateľov nielen pred vonkajšími nepriateľmi, ale aj pred častými konfliktmi so susednými panstvami či mestami.
V prípade Bratislavy malo opevnenie mimoriadny význam – mesto ležalo na strategickom mieste, kde sa od pradávna križovali dôležité obchodné cesty, stretávali hranice troch štátov a nachádzal sa kľúčový vstup do Karpatskej kotliny zo západu.
Už krátko po vymedzení mestských hraníc preto začali mešťania s jeho budovaním.
Opevnenie vnútorného mesta
Prvé zmienky o výstavbe hradieb pochádzajú z konca 13. storočia. V roku 1297 povolil kráľ Ondrej III. presídlenie obyvateľov Széplaku do mesta a využitie materiálu z ich domov na výstavbu hradieb. Samotná výstavba je doložená v roku 1311, hoci jej presný priebeh nie je známy.
Opevnenie zo 14. storočia tvoril kamenný hradobný múr vysoký približne 8 až 10 metrov, doplnený nižším parkánovým múrom a vodnou priekopou. Obrana bola kombináciou pasívnych a aktívnych prvkov – obrancovia sa pohybovali po drevených ochodzách za cimburím a využívali luky či kuše. Bašty, najprv polkruhové, umožňovali ostreľovať priestor pozdĺž hradieb, aby sa nepriateľ nemohol ukryť pri ich úpätí.
Zaujímavosťou bolo zapojenie Dómu sv. Martina do obranného systému – jeho západná stena tvorila súčasť hradieb a veža plnila funkciu bašty.
Do mesta viedli štyri brány: Laurinská, Michalská, Vydrická a Rybárska. Mali podobu vežových stavieb s priechodom, chránených padacím mostom, mrežou a masívnymi vrátami.
Zosilňovanie opevnenia v 15. storočí
S rozvojom delostrelectva prestali pôvodné hradby postačovať. Mesto preto začalo budovať mohutnejšie delové bašty, ktoré zasahovali až za parkánový múr a umožňovali účinnejšiu obranu. Zmienky o ich prestavbe máme už z roku 1373.
Významnú úlohu zohrávala aj vodná priekopa, napájaná z Dunaja a okolitých potokov, a drevené palisády pred ňou. Pred bránami vznikli murované barbakany, ktoré chránili vstupy do mesta pred priamou streľbou.
V 15. storočí pribúdali ďalšie obranné prvky – napríklad arkiere (vysunuté časti múrov), z ktorých mohli obrancovia útočiť na nepriateľa zhora.