Postavenie Bratislavy ako hlavného mesta Uhorska prinieslo mestu nielen prestíž, ale aj množstvo nových povinností. Do mesta prúdili úradníci, šľachta, obchodníci i remeselníci a počas snemov či korunovácií sa Bratislava menila na centrum politického života krajiny. S rastúcim významom mesta sa postupne rozširovala aj mestská správa a jej organizácia sa stávala čoraz zložitejšou.
Na čele mesta stál richtár spolu s dvanásťčlennou mestskou radou, ktorá mala súdne, správne aj hospodárske právomoci. Richtár zostával najvyšším predstaviteľom mesta a zároveň predsedom mestského súdu.
O hospodárske záležitosti sa staral mešťanosta, bezpečnosť mesta zabezpečoval mestský kapitán. Dôležitú úlohu mali aj mestský komorník, ktorý spravoval financie, a mestský notár zodpovedný za písomnú agendu a úradné dokumenty. S rastúcim počtom obyvateľov a pribúdajúcimi povinnosťami sa rozširoval aj tzv. širší mestský výbor. Pôvodne mal približne 60 členov, no do konca 16. storočia sa rozrástol až na stočlenný orgán – známy centumvirát. Takýto počet bol vtedajším pomerom výnimočný a súvisel s úlohou Bratislavy ako správneho centra krajiny.
Volebné právo mali len obyvatelia s meštianskym právom, teda vlastníci domov alebo osoby vykonávajúce uznávané remeslo či povolanie. Chudobnejšie vrstvy bez majetku a stáleho postavenia sa na správe mesta nepodieľali. Na začiatku 17. storočia sa volebné pravidlá spresnili a vznikol zoznam približne štyristo oprávnených mešťanov, z ktorých sa vyberali členovia širšej obce.
Samotné členstvo vo volenej obci bolo dlhodobé, často až doživotné. Miesta sa uvoľňovali najmä po smrti, odchode z mesta alebo zo zdravotných dôvodov. Každoročné či neskôr dvojročné voľby preto neznamenali úplnú výmenu správy, ale skôr doplnenie chýbajúcich členov a voľbu najvyšších predstaviteľov mesta.
Členovia centumvirátu neboli len formálnymi zástupcami. Zúčastňovali sa na majetkových kontrolách, dohliadali na mestské hospodárstvo, potvrdzovali zmluvy a testamenty či ručili za nových mešťanov. Súčasťou širšej obce boli aj viacerí mestskí úradníci – napríklad správca špitála, správcovia majetkov alebo predstavitelia mestských podnikov.
Voľby
Najdôležitejšou úlohou centumvirátu bola voľba richtára a členov mestskej rady. Do vedenia mesta sa dostávali najmä najbohatší, najvplyvnejší a postupne aj najvzdelanejší mešťania.
Postupne sa vytvoril presný volebný ceremoniál, ktorý sa dodržiaval až do konca feudalizmu. Voľby trvali tri dni a mali presne určený priebeh.
Od konca 17. storočia navyše priebeh volieb kontrolovala Uhorská dvorská komora prostredníctvom svojich komisárov, ktorí sledovali správu mesta, financie aj súdnictvo.