Začiatok 18. storočia zastihol Slovensko vo veľmi ťažkej situácii. Krajinu poznačili vojny, povstania, morové epidémie aj hospodársky úpadok. Viaceré mestá boli zničené a mnohé dediny spustošené alebo vyľudnené. Bratislava síce patrila medzi najväčšie mestá Uhorska, no aj tu bolo cítiť dôsledky dlhoročných konfliktov.
Postupne sa však začala meniť ekonomika celej monarchie. Habsburgovci podporovali merkantilizmus, teda domácu výrobu a vznik manufaktúr. Kým v Rakúsku a Čechách sa manufaktúrna výroba rozvíjala už skôr, v Uhorsku prišla s oneskorením. Na Slovensku vznikali prvé väčšie podniky až v priebehu 18. storočia. Bratislava získala roku 1728 dielňu na výrobu tlačiarenských písmen a neskôr tu vznikli textilné či spracovateľské manufaktúry. Významné výrobné podniky vznikali aj v okolí mesta, napríklad v Bernolákove alebo Devíne.
Rozvoj hospodárstva postupne oslaboval starý feudálny systém. Rast miest, výroby a obchodu vytváral nové spoločenské vrstvy a menil charakter života. Bratislava sa stávala moderným mestom s rastúcim počtom remeselníkov, obchodníkov a robotníkov.
V druhej polovici 18. storočia tu pracovali stovky dielní a manufaktúr, ktoré zásobovali nielen mesto, ale aj širšie okolie monarchie.
Dôležitou súčasťou premien bolo školstvo a tlač. V Bratislave pôsobilo viacero škôl, gymnázií i Právnická akadémia. Mesto malo niekoľko tlačiarní a vychádzali tu noviny v nemčine, maďarčine aj slovenčine. Práve v tomto prostredí sa začínali formovať moderné národné myšlienky a slovenské národné obrodenie.
Osemnáste storočie zanechalo v Bratislave výraznú stopu – od palácov a divadiel až po školstvo, vedu a kultúru. Mesto sa vtedy definitívne zaradilo medzi najvýznamnejšie centrá strednej Európy.
Ak vás zaujíma Bratislava čias Márie Terézie, Jozefa II., osvietenstva či korunovačného lesku mesta, pozývame vás na prehliadky Bratislavských potuliek, kde si tieto príbehy priblížime priamo v historických uliciach mesta.