Na hospodársku podporu miest nadviazal aj uhorský kráľ Žigmund Luxemburský (1387 – 1437), syn cisára Karola IV. Na trón sa dostal ako manžel kráľovnej Márie, dcéry Ľudovíta Veľkého. Obdobie jeho vlády bolo poznačené mocenskými zápasmi s uhorskou šľachtou, nákladnými vojnami aj diplomatickými aktivitami. Aby získal financie a podporu, udeľoval mestám nové privilégiá a posilňoval ich hospodárske postavenie.
Bratislava patrila medzi mestá, ktoré z tejto politiky výrazne profitovali. Kráľ jej potvrdil staršie výsady a rozšíril obchodné slobody. Mimoriadne významný bol rok 1402, keď mesto získalo právo skladu a zároveň možnosť bezcolne prevážať tovar po Dunaji.
Dôležité bolo aj rozšírenie právomocí mestského richtára či pozývanie zástupcov Bratislavy na uhorský snem. Tieto výsady definitívne upevnili postavenie mesta medzi slobodnými kráľovskými mestami Uhorska.
Žigmundova vláda však nepriniesla len rozmach, ale aj nepokoje. Európu zasiahli husitské vojny a Bratislava sa ocitla v ich bezprostrednej blízkosti. Husitské vojská viackrát prenikli na územie dnešného Slovenska a roku 1428 obliehali aj Bratislavu. Predmestia boli vypálené a mesto začalo intenzívne posilňovať svoje opevnenie. Práve v tomto období prebehla významná prestavba Bratislavského hradu a opevnenia Devína.
O rok neskôr prišiel do Bratislavy vodca husitov Prokop Holý, ktorý tu rokoval so Žigmundom o uznaní husitského hnutia a náboženských otázkach. Rokovania síce nepriniesli dohodu, no myšlienky husitstva si našli priaznivcov aj medzi obyvateľmi mesta. Neskôr bolo dokonca odhalené sprisahanie, ktorého cieľom bolo vpustiť husitské vojská do Bratislavy.
Mesto si z tohto obdobia odnieslo nielen spomienky na vojenské konflikty, ale aj nové privilégiá. Žigmund odmenil Bratislavčanov za vernosť udelením ďalších obchodných výsad a roku 1430 zriadil v meste mincovňu. Mimoriadne významné bolo aj erbové privilégium z roku 1436 – bohato iluminovaná listina, ktorá mestu oficiálne potvrdila právo používať mestský erb.
Bratislavský erb s trojvežovým opevnením patrí dnes k najznámejším mestským symbolom na Slovensku. Nezobrazuje konkrétny hrad ani mestské brány, ale všeobecný symbol stredovekého mesta a jeho slobody.