V roku 1783 si habsburská monarchia pripomenula 100 rokov od víťazstva pri Viedni, ktoré zastavilo postup Osmanskej ríše do Európy. Toto víťazstvo odštartovalo sériu úspešných vojen, po ktorých sa väčšina Uhorska oslobodila spod tureckej nadvlády. Počas nasledujúceho storočia sa obnovil život aj v Budíne, bývalom hlavnom meste. Práve toto výročie podnietilo Jozefa II. presunúť uhorské úrady z Bratislavy späť do Budína. Hoci Bratislava zostala snemovým mestom až do roku 1848, odchod úradov znamenal aj odliv šľachty a úradníkov. Mesto tak opäť získalo skôr meštiansky charakter a politický život sa sústreďoval najmä na obdobia snemov.
Postupne sa z hlavného centra stalo významné provinčné mesto, ktoré si však zachovalo svoje tradície a kultúrny význam.
Kultúrny život pretrvával najmä vďaka školám, tlačiarňam, divadlu a rôznym spolkom. Dynamiku 18. storočia vystriedala pokojnejšia atmosféra biedermeieru. Po napoleonských vojnách nastúpilo obdobie konzervatívnej politiky reprezentovanej systémom Klemensa von Metternicha, ktorý stabilizoval monarchiu a podporoval tradičné hodnoty. Spoločenský život sa presúval do súkromia a rodinného prostredia, pričom sa postupne formovala nová občianska spoločnosť.
V strednej a východnej Európe, kde dominovali veľmoci ako habsburská monarchia, cárske Rusko a Osmanská ríša, sa národné hnutia rozvíjali komplikovane. Jednotlivé národy súperili o postavenie a možnosť presadiť svoje záujmy. Tieto napätia vyvrcholili revolúciou roku 1848, ktorá priniesla zásadné spoločenské zmeny.
Francúzska revolúcia ovplyvnila aj habsburskú monarchiu.
Jozef II. bol pred smrťou nútený zrušiť väčšinu svojich reforiem, zachoval len najdôležitejšie. Jeho nástupca Leopold II. čelil tlaku proti absolutizmu.
Uhorský snem v rokoch 1790 – 1791 vyhlásil Uhorsko za samostatné kráľovstvo spojené s Rakúskom len osobou panovníka a zaviedol maďarčinu ako úradný jazyk.
Súčasne sa posilnil policajný dohľad, no aj napriek tomu vznikali tajné spoločnosti usilujúce sa o reformy.
Hnutie vedené Ignácom Martinovičom bolo v roku 1795 potlačené.
Napoleonské vojny zasiahli aj Bratislavu. Po víťazstve pri Slavkove podpísali v roku 1805 v Primaciálnom paláci mier medzi Francúzskom a Rakúskom.
Po porážke Napoleona sa vo Viedni konal kongres, ktorého účastníci navštívili aj Bratislavu.
V roku 1809 francúzske vojská ostreľovali mesto a poškodili aj Devín. Následne v roku 1811 vyhorel Bratislavský hrad.