Ján Brichta patril medzi osobnosti, ktoré celý svoj život zasvätili obrane kresťanskej viery a občianskej slobody. Už od mladosti bol spojený so saleziánskym prostredím a napriek tvrdým zásahom komunistického režimu zostal verný svojim hodnotám.
Po roku 1989 sa zapojil aj do verejného života ako podporovateľ kresťanskodemokratických myšlienok a priaznivec vzniku samostatného Slovenska.
Po ukončení stredoškolského štúdia nastúpil do saleziánskeho pedagogického študentátu v Šaštíne, kde študoval niekoľko semestrov. Jeho formáciu však násilne prerušila tzv. Akcia K v apríli 1950, keď komunistický režim zlikvidoval mužské rehole.
Spolu s ostatnými študentmi bol internovaný v Podolínci. Ani napriek tlaku sa nevzdal svojho presvedčenia.
Po prepustení ho čakala vojenská služba v pomocných technických práporoch (PTP) v Libave, ktoré boli určené najmä pre politicky nespoľahlivých mužov. Zdravotný zákrok mu napokon umožnil návrat na Slovensko.
V tom období sa pokúsil zapojiť do ilegálnych aktivít smerujúcich k úteku za hranice a udržiaval kontakty s duchovnými, ktorí pripravovali odchody do zahraničia, medzi nimi aj so saleziánom Štefanom Sandtnerom. Podieľal sa na sprostredkovaní odkazov pre ľudí plánujúcich emigráciu. Na jar 1951 sa s menšou skupinou pokúsil prejsť cez hranice do Rakúska, no pokus stroskotal a väčšinu účastníkov zadržala pohraničná stráž.
Po zatknutí bol vyšetrovaný v Bratislave a následne väznený v Leopoldove, kde prešiel tvrdými výsluchmi a neľudskými podmienkami.
- Po viac než šiestich rokoch bol v decembri 1958 prepustený na slobodu.
Vrátil sa do rodnej obce, kde pracoval v miestnom družstve na rôznych pozíciách – ako ošetrovateľ dobytka, dojič či vodič.
Napriek ťažkej minulosti si získal rešpekt okolia svojou pracovitosťou a ochotou pomáhať druhým.