Josef Eugen Scheiner sa narodil 21. septembra 1861 v Benešove, kde jeho otec pôsobil ako krajinský advokát. V rodnom meste navštevoval ľudovú školu aj gymnázium.
Po smrti otca sa rodina začiatkom 70. rokov 19. storočia presťahovala do Prahy. Scheiner mal vtedy jedenásť rokov.
V Prahe dokončil gymnaziálne štúdiá a následne vyštudoval právo. Doktorát získal v roku 1889 a o niekoľko rokov neskôr si otvoril vlastnú advokátsku kanceláriu.
So sokolským hnutím sa stretol už ako chlapec. Na Sokol ho priviedli spolužiaci, no spomínal si aj na návštevu členov pražského Sokola v Benešove, ktorá naňho silno zapôsobila. Keď tam vznikla miestna jednota, patril medzi jej prvých členov. Veľkým zážitkom preňho bola návšteva prvej sokolovne, kde ho fascinovala atmosféra telocvične aj samotné cvičenia. Túžil sa stať jej súčasťou, no rodinné pomery to spočiatku neumožňovali. Napokon sa však vďaka kontaktom s rodinou Fügnerovcov dostal do Sokola Pražského, kde sa pravdepodobne prvýkrát stretol aj s Miroslavom Tyršom. Riadnym členom sa stal v roku 1879.
Práve Tyrš mal na mladého Scheinera výrazný vplyv. Pod jeho vplyvom sa začal zaujímať o antiku a ešte ako gymnazista podnikol cestu do Grécka.
Po návrate vydal knihu venovanú telesným cvičeniam v staroveku. Tyrš si všimol jeho aktivitu a zapojil ho do práce okolo časopisu Sokol, ktorý Scheiner neskôr viedol.
Po Tyršovej smrti sa stal jedným z hlavných pokračovateľov jeho odkazu.
V 80. rokoch 19. storočia sa vo vedení Sokola stretol s Jindřichom Vaníčkom, budúcim náčelníkom Českej obce sokolskej.
Práve táto generácia výrazne posunula sokolské myšlienky do každodenného spoločenského života.
Scheiner postupne získaval čoraz významnejšie postavenie – v roku 1889 sa stal starostom Sokola Pražského a zároveň sa mu podarilo naplniť Tyršovu predstavu zjednotenia českých sokolských spolkov do jednej organizácie, Českej obce sokolskej.
Na jej čelo bol zvolený v roku 1906. O dva roky neskôr stál pri vzniku Zväzu slovanského sokolstva, keďže myšlienku slovanskej vzájomnosti dlhodobo podporoval.
Tieto názory ho priviedli aj do politiky. Koncom 19. storočia vstúpil do Národnej strany slobodomyseľnej, známej ako mladočesi. Kandidoval v komunálnych voľbách v Prahe a neskôr bol zvolený do českého snemu i do Ríšskej rady. Po vypuknutí prvej balkánskej vojny organizoval pomoc Srbsku a krátko pred prvou svetovou vojnou rokoval v Petrohrade s ruskými politikmi o medzinárodnej situácii a českej otázke.
Po atentáte na Františka Ferdinanda d’Este si vedenie Sokola uvedomovalo, že monarchia bude organizáciu vnímať s podozrením. Sokol mal blízke kontakty so slovanskými krajinami, Srbskom aj Ruskom, a rakúske úrady ho považovali za nebezpečný.
Scheiner sa navyše stal jedným zo zakladajúcich členov Maffie, hlavnej organizácie domáceho odboja podporujúcej aktivity Tomáša Garrigua Masaryka v zahraničí. Práve on poskytol Masarykovi z prostriedkov Sokola jednu z prvých finančných podpor.
V máji 1915 bol Scheiner zatknutý a prevezený do vyšetrovacej väzby vo Viedni. Keďže proti nemu neexistovalo dostatok dôkazov, po dvoch mesiacoch ho prepustili, hoci zostal pod dohľadom úradov. Krátko nato bola Česká obec sokolská úradne rozpustená. Miestne sokolské jednoty však vo svojej činnosti pokračovali ďalej.
Po vzniku Československa v roku 1918 zohrali sokoli významnú úlohu pri zabezpečovaní poriadku a obrany nového štátu, keďže légie ešte neboli doma. Scheiner bol menovaný prvým inšpektorom brannej moci pri ministerstve národnej obrany, túto funkciu však zastával len krátko. Politicky pôsobil aj v Revolučnom národnom zhromaždení a angažoval sa v medzinárodnom telovýchovnom hnutí.
Ani po vzniku republiky nezanevrel na Sokol. Významne podporoval rozvoj sokolstva na Slovensku a počas svojho pôsobenia zažil štyri všesokolské zlety.
Aktívne sa podieľal aj na prípravách IX. všesokolského zletu plánovaného na rok 1932. V tom čase ho však už trápili vážne zdravotné problémy. Na konci roku 1931 ochorel na zápal pľúc a 11. januára 1932 zomrel na zlyhanie srdca. Na jeho poslednej rozlúčke sa zišli významné osobnosti verejného aj politického života vrátane prezidenta Masaryka.
Význam Josefa Scheinera pre rozvoj sokolského hnutia bol mimoriadny. Práve počas jeho pôsobenia sa Sokol stal jedným z najvýznamnejších a najväčších spolkov českého spoločenského života.
Článok bol pôvodne publikovaný autorkou Marcelou Janouchovou vo Vzdělavatelských listoch 3/2018.
Preklad a úprava: Peter Fiala, Bratislavské potulky