V nepokojných osemdesiatych rokoch 13. storočia zasiahla Bratislavu séria vojenských nešťastí. Roku 1286 bol hrad dobytý a vypálený Mikulášom z Kysaku (Güssing, maďarsky Kőszeg/Güssing), o dva roky neskôr mesto spustošili rakúske vojská a následne zostalo až do leta 1291 pod ich okupáciou. Napriek týmto stratám sa rozvíjajúce meštianstvo snažilo zabezpečiť ochranu aj ďalší rozvoj mesta.
Jeho predstavitelia sa zapájali aj do politických konfliktov – napríklad mešťan Jakub získal za podporu kráľa Ladislav IV. majetok Blumenau.
Po smrti Ladislava IV. nastalo v Uhorsku obdobie neistoty. Časť šľachty neuznávala nástupnícke právo Ondreja III. a krajine hrozili ďalšie konflikty, vrátane zásahov z Rakúska.
Keď rakúske vojská v roku 1291 opustili Bratislavu, dvaja významní mešťania – bývalý richtár Jakub a vtedajší richtár Deprecht – odišli na kráľovský dvor. Ich cieľom bolo získať pomoc pre zničené mesto a zabezpečiť mu privilégia, ktoré by podporili jeho obnovu.
Panovník pri rozhodovaní zohľadnil význam Bratislavy ako dôležitého obchodného centra na Dunaji, ktoré dovtedy nemalo mestské práva chrániace jeho obyvateľov. Dôležitú úlohu zohrala aj lojalita a služby miestnych predstaviteľov, ktorí patrili k vplyvnej vrstve medzi meštianstvom a šľachtou. Ondrej III. si uvedomoval, že prosperujúce mesto môže byť oporou kráľovskej moci aj zdrojom príjmov a zároveň pomocníkom v bojoch proti nepriateľom.
Preto sa rozhodol povýšiť Bratislavu na slobodné kráľovské mesto a udeliť jej rozsiahle výsady. Listina s 22 privilégiami bola vyhotovená v kráľovskej kancelárii na pergamene a datovaná 2. decembra 1291.
Zaručuje a prikazuje obyvateľom tohto mesta nasledujúce výsady a povinnosti:
- oslobodenie od všetkých poplatkov do desať rokov, potom mali platiť pozemkovú daň – tri miery z každej usadlosti;
- oslobodenie od poplatkov za drevo a kameň na stavby na určitý čas;
- trvalé oslobodenie všetkých krčiem od poplatkov;
- voľba richtára a dvanástich prísažných každoročne na sv. Juraja (24. apríla) s úplnou súdnou právomocou v hraniciach mesta;
- oslobodenie od všetkých dávok z vinohradov už vysadených alebo založených v budúcnosti (okrem cirkevného desiatku, ako osobitne zdôrazňuje text);
- slobodné používanie prístavov v Bratislave, na Čalovskom ramene, vo Vajnoroch a inde v Bratislavskom komitáte;
- oslobodenie od mýta v tých istých prístavoch;
- oslobodenie od mýta pre osoby, ktoré prídu bývať do Bratislavy;
- súdna právomoc richtára a dvanástich prísažných sa v prípade škôd spôsobených mimo mesta konkrétne vymedzuje;
- podmienky postupu súdenia v prípade svedkov z iného mesta;
- právomoc richtára a prísažných pri výtržnostiach v meste;
- určenie postupu pri odvolávaní sa na kráľovský súd: odvoláva sa richtár a prísažní, nie stránka;
- sloboda usadiť sa v Bratislave prináleží aj obyvateľom iných obcí, ak zaplatili pozemkovú daň pôvodnému zemepánovi;
- rovnoprávne postavenie židovského a kresťanského obyvateľstva;
- popredné miesto richtárovho zástupcu pri mincovníctve (výmena peňazí);
- odovzdávanie desiatku z plodín podľa nemeckého zvyku;
- rovnaké výsady novousadlíkom (terajším i budúcim), aké používajú ostatní mešťania;
- práva richtára a prísažných vyobcovať mešťana, ktorý by nechcel plniť svoje meštianske povinnosti;
- povinnosť rybárov odovzdávať tretinu úlovku bratislavskému županovi a rovnaké povinnosti a práva rybárov s ostatnými mešťanmi;
- záväzok kráľa a jeho barónov, že nevstúpia násilne medzi bratislavských hostí (mešťanov);
- vyňatie bratislavských hostí z právomoci súdu župana;
- povolenie cudzím obchodníkom predávať tovar v meste.