Kelti patria k prvým historicky doloženým národom strednej Európy, známi aj z antických prameňov ako Galovia. Osídlili rozsiahle územia od Atlantiku po Čierne more a ich kultúru označujeme ako laténsku, typickú pre mladšiu dobu železnú s rozvinutým spracovaním železa.
Na začiatku 1. storočia pred Kristom posilnil región príchod kmeňa Bójov, ktorí sa presunuli z Čiech do Karpatskej kotliny. V oblasti dnešnej Bratislava vytvorili husté osídlenie s hospodárskou aj obrannou funkciou. Centrom sa stalo oppidum na hradnej výšine spolu s opevneniami na Devíne a Braunsbergu.
Bratislavské oppidum zahŕňalo hradný kopec, podhradie aj remeselné zázemie, napríklad hrnčiarsku osadu na dnešnom Námestí slobody. Okolie dopĺňali poľnohospodárske osady, ktoré zabezpečovali zásobovanie. Oblasť bola jedným z najhustejšie osídlených keltských regiónov na strednom Dunaji.
Kelti výrazne rozvinuli remeslá, poľnohospodárstvo aj obchod. Dôkazom sú železné nástroje, keramika z miestnych dielní či početné mince. V Bratislave pravdepodobne fungovala aj mincovňa, kde sa razili známe mince typu Biatec s latinskými nápismi – prvé doklady písma na našom území.
Význam lokality potvrdzujú aj kamenné stavby, napríklad Vodná veža či architektúra na Kapitulskej ulici. Na akropole vznikli reprezentatívne stavby budované pravdepodobne rímskymi majstrami. Ide o unikát, keďže severne od Álp sú takéto stavby výnimočné.
Poloha, rozsah a hustota keltského osídlenia na území historickej Bratislavy, remeselná výroba, široké poľnohospodárske zázemie a štruktúra osídlenia s akropolou a významnými murovanými stavbami oprávňujú archeológov k tvrdeniu, že tu bolo už v prvom storočí pred Kristom osídlenie mestského typu s veľkou ekonomickou, vojenskou a správnou funkciou. Mestská tradícia v Bratislavskej bráne siaha teda 2000 rokov do minulosti a Bratislavu zaraďuje medzi najstaršie mestá Európy.
Keltské osídlenie pretrvalo v Bratislave až do augustovského obdobia (t. j. panovania rímskeho cisára Oktaviána Augusta, 27 pred Kristom – 14 po Kristovi).